Viete, kam vyhadzovať obaly od vajíčok a rolky od toaletného papiera?
Stáli ste už aj vy niekedy pred modrým kontajnerom a uvažovali, či do nich patria aj rolky od toaletného papiera či obaly od vajíčok?
Tieto papierové obaly dnes jednoznačne patria do modrého kontajnera, inak sa zbytočne pripravujeme o kvalitnú surovinu.
Stáli ste už aj vy niekedy pred modrým kontajnerom a uvažovali, či do nich patria aj rolky od toaletného papiera či obaly od vajíčok? Niekde ste čítali, že tam patria, niekde počuli, že nie. Klasický problém. Ak ste váhali, nie ste jediní, donedávna o tom diskutovali aj odborníci. Teraz je však na mieste povedať - áno, tieto obaly patria do papierového odpadu.
Prečo áno?
„My aj iní odborníci sme kedysi vraveli, že tam nepatria. Veď je to viacnásobne recyklovaný papier nižšej kvality, finálne štádium recyklácie papiera. No tak, ako sa menia možnosti recyklácie, vyvíja sa aj legislatíva. V roku 2016 nastala zmena, zadefinovalo sa, čo by malo patriť do triedeného odpadu, čo nie a určilo sa, že 100 percent manipulácie s triedenými zložkami prevzali tzv. výrobcovia = triedený zber je teda pre fyzickú osobu bezplatný. Dovtedy to tak nebolo a občania, resp. samosprávy sa spolupodieľali na financovaní triedeného zberu,“ vysvetľuje Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, možnú polemiku z minulosti.
V roku 2016 sa určilo, že 100 percent manipulácie s triedenými zložkami prevzali tzv. výrobcovia = triedený zber je teda pre fyzickú osobu bezplatný.
Legislatíva teda hovorí áno - rolky od toaletného papiera a obaly od vajíčok patria do modrého kontajnera. V plnej miere sú za ne zaplatené recyklačné poplatky, z ktorých sa hradí aj manipulácia s týmto odpadom. Aj pre občana je teda výhodnejšie vhadzovať ich do modrého kontajnera na papier, pretože za ten neplatia. A čo na to recyklátori? Ich odpoveď je tiež: žiaden problém. „Čo sa z toho rozvlákni, to sa využije pri výrobe nového papiera a čo sa nerozvlákni, resp. všetok materiál, ktorý je nevyužiteľný pri výrobe, sa vylúči ako odpad z procesu recyklácie,“ vysvetľuje Brinzík dôvody, prečo by tieto papierové obaly mali dostať „ešte ďalšiu šancu.“
Smutný osud v čiernych kontajneroch
Čo sa inak stane, ak takýto odpad hodíme do čierneho, zmesového, kontajnera? „Čaká ich smutný osud. Tie z Bratislavy a Košíc skončia v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO, pozn. red.), zhoria a tento odpad je aspoň zhodnotený, ale všade inde skončia na skládke odpadu - čo je zbytočne ďalšie zaťaženie prírody a zbytočný koniec kvalitnej suroviny,“ vysvetľuje Brinzík. Jednoducho povedané, ak vieme z týchto papierových odpadov vyrobiť papier, jednoznačne patria do modrého kontajnera.
Lenže takto mnohí ľudia stále neuvažujú, z vlastnej pohodlnosti sa nad tým ani nezamýšľajú a hodia všetko do zmesového kontajnera.
„Keď dnes otvoríte zmesový kontajner, aj viac ako 50 percent vecí tam nemá čo robiť, to je veľká škoda.“
Foto: NATUR-PACK
Čo ak je tam kúsok iného materiálu?
Aj túto otázku si kladú ľudia často. Brinzík aj v tomto prípade odporúča používať sedliacky rozum - to, čoho je prevaha, teda čoho je viac ako polovica, do toho kontajnera to patrí, lebo sa to z toho dá pekne dostať. „Na obaloch od vajíčok sú nálepky, prevažne z papiera, ale aj keby boli z plastu, je to malý kúsok. Preto to ide do modrého kontajnera,“ vysvetľuje a dodáva, že sa to týka napríklad aj obálok s plastovými okienkami či téglikov s plastovým krúžkom okolo. Ten menšinový materiál sa totiž v dotrieďovacej linke oddelí a do recyklácie ide v poriadku. „Bežný človek to však vôbec nemusí riešiť, nech dá tento odpad do modrého kontajnera a hotovo,“ dodáva Brinzík s tým, že v posledných mesiacoch má subjektívny pocit, že týchto obaloch vidí na recyklačnej linke podstatne viac, a teda, že povedomie o triedení roliek od toaletného papiera a obalov od vajíčok sa zlepšuje.
Pozor na mokrý papier
Podiel týchto odpadov v modrých kontajneroch je z celkového množstva síce veľmi malý, ale aj pri nich treba dbať na primerané stláčanie (aby nezaberali zbytočne veľa priestoru) i to, v akom stave a s čím ich do modrého kontajnera dávame. „Keď je na týchto obaloch (alebo napríklad aj na obale od pizze) pár mastných fliačikov, to nie je pre recyklátora problém. Ak však do modrého kontajnera vyhodíte niečo, z čoho vyteká tekutina, to je doslova „prúser,“ vysvetľuje Brinzík. Papier sa zmočí, je na sebe navrstvený, rýchlo začne hniť, a to je koniec.
Keď triedime zle, vieme znehodnotiť nielen celý farebný kontajner, ale neraz aj celý obsah smetiarskeho auta, ktoré odváža odpady z desiatok domácností. A teda tým, ktorí triedia správne, vie niekto iný takýmito chybami pokaziť celú ich snahu.
„Konkrétne môžeme uviesť napríklad vyhodenie niekoľkých približne 10-litrových plastových nádob s chemikáliami do modrého kontajnera,“ spomína Brinzík na jeden z mnohých prípadov.
Sme na tom naozaj zle
Tiež dodáva, že je dobré počúvať len naozaj kompetentných. „My (naša spoločnosť a ďalšie organizácie zodpovednosti výrobcov, pozn. red. ) určujeme, ako a čo treba triediť, my zabezpečujeme financovanie triedeného zberu a recyklácie odpadov z recyklačných poplatkov a plníme za štát aj recyklačné limity. Sme spoluzodpovední (so 40-percentným podielom na trhu, takže dosť zodpovední) za to, či Slovensko splní svoje recyklačné ciele,“ vysvetľuje na margo množstva informácií, ktoré kolujú medzi ľuďmi, aj na internete a častokrát nie sú pravdivé. A na margo limitov, do konca tohto roka by sme mali zrecyklovať 50 percent komunálnych odpadov, no vyzerá to tak, že sa nám to nepodarí. Najväčší potenciál na skokové zlepšenie úrovne recyklácie je síce ukrytý v kuchynskom odpade z domácností (40 – 45 percent komunálnych odpadov), avšak nezanedbateľné percentá sa strácajú práve v komoditách ako je sklo, papier, plasty a kovy.
Pritom si to kazíme sami
„Aj z našich analýz vyplýva, že 15-40 percent vo farebných kontajneroch sú veci, ktoré by tam vôbec nemali byť, to je jeden problém. Druhou stratou je, že bežne vyhadzujeme do zmesových kontajnerov aj výborne recyklovateľné odpady, ako sklo, papier, hliník a z plastov napríklad PET fľaše).“ V jednom prípade si znehodnocujeme proces triedenia, v druhom prípade „ničíme“ kvalitný recyklovateľný materiál a rozširujeme skládky. „Predpokladáme, že približne 30 percent obsahu zmesových kontajnerov (miestami aj oveľa viac) tvoria dobre recyklovateľné druhy odpadov, priestor na zlepšenie celoslovenskej úrovne triedenia a recyklácie odpadov je teda veľký,“ opisuje smutné štatistiky Brinzík.
V Bratislave sa o to snažia napríklad prechodom na vrecový zber, pretože hniezda pri rodinných domoch vyzerali často ako zberný dvor. V meste dúfajú, že do vriec nebudú ľudia schopní hádzať toľko bordelu ako vonku, teda, že doma „sme menšie prasatá“. Uvidíme v ďalších mesiacoch, či si aj naozaj uvedomia, že s troškou snahy vedia zmeniť veľmi veľa.
Autor: Ing. Ingrid Mihaľová